PO

MATKE

ZDEDENÝ

ruženec

vzácny

mám.

Jak

mi

je

on

milý,

vie

iba

Pán

Boh

sám.

On

radosť,

útechu

mojej

matke

dával,

od

nej

ako

chlapec

často

som

ho

brával.

Ten

matkin

ruženec

je

pre

mňa

bezpečným

sprievodcom

na

ceste

k

blaženostiam

večným,

vždy

ho

mám

pri

sebe,

pozor

naň

si

dávam,

večer

s

ním

usínam

a

ráno

s

ním

vstávam.

Je

so

mnou

v

radosti

za

slniečka

jasu,

teší

ma

v

útrapách,

bôľom

dáva

krásu.

V

boji

so

zlom

sveta

on

ma

posilňuje,

únavy

dvíha

ma,

k

dobru

povzbudzuje.

Radostne

ja

splietam

Zdravasy

do

venca,

pokladiem

ich

k

nohám

Kráľovnej

ruženca.

Pomocnici

ľudí

v

slzavom

údolí,

pri

nej

bolesť

duše

i

tela

nebolí.

Keď

Pán

môjho

žitia

bude

sa

raz

blížiť,

s

nádejou

na

spásu

myseľ

bude

túžiť,

verím,

že

odolám

akojekoľvek

muke,

spokojne

nechám

svet

s

ružencom

v

ruke.